Vďaka severo-južnej orientácii viedla cez Turiec oddávna významná spojnica medzi juhom a severom Európy – Stredomorím a Pobaltím. Z Turca smerovala cez Oravu na sever k Baltu, opačným smerom cez Ponitrie do Podunajska. Komunikačná tepna viedla cez Turiec v dvoch hlavných líniách, ktoré rôznym spôsobom obchádzali záplavami postihované dno kotliny. Spojnice medzi nimi viedli cez brody, neskôr cez najstaršie mosty ponad rieku. Obe cestné trasy sa postupne olemovali reťazou starobylých turčianskych obcí, v ktorých boli mýtnice, prepriahacie stanice, prícestné hostince.
Dnešná martinská mestská časť Záturčie patrí medzi najstaršie osady dolného Turca. Prvýkrát sa spomína v listine z roku 1245, keď sa pri darovaní Hostie spomínajú dedičné zeme na ľavom brehu rieky Turiec. Keď panovník Belo IV roku 1255 usporiadal majetkovoprávne pomery v Turci, medzi synov jobagiónov zarátal aj štyroch Uzdových synov, ktorí k nemu prišli so žiadosťou, aby im daroval zem, „na ktorej odpradávna sedia“. Panovník ich za určitú sumu peňazí a služby (účasť na rybačkách a poľovačkách) obdaroval dedičným právom. lšlo o územie Záturčia – všetko s výmerou pod osem popluží (poplužie = 52 ha).
Súčasný kaštieľ vznikol adaptáciou staršej sakrálnej stavby. Tá bola postavená v roku 1640 ako neskororenesančný evanjelický kostol Františkom V. Révaiom. Tento kostol bol v roku 1672 zatvorený a evanjelikom odobraný v rámci protireformácie (kedy bol miestny cirkevný zbor pričlenený k artikulárnemu kostolu v Necpaloch). Opustený kostol odkúpil Štefan Záturecký a prebudoval ho na obytné sídlo. Koncom 19. storočia bola pôvodná stavba odkúpená Františkom IX. Révaiom a romanticky prestavaná do súčasnej podoby budapeštianskym architektom Henrikom Schmalom. Ako dátum prestavby sa uvádzajú roky 1894 –1896, ale aj 1910. Po smrti ho odkázal svojmu služobníkovi Jánovi Reichlovi z Hornej Štubne. Po vzniku ČSR bola v budove v roku 1921 zriadená prvá slovenská roľnícka škola, neskôr budovu užíval Štátny majetok Martin. V rámci reštitúcií sa po roku 1989 kaštieľ vrátil Raichlovcom. Kaštieľ od nich neskôr odkúpili Holečkovci, ktorí vybudovali rodinný podnik s veľkou letnou záhradou a penziónom na nádvorí.
