História

 

Vďaka severo-južnej orientácii viedla cez Turiec oddávna významná spojnica medzi juhom a severom Európy – Stredomorím a Pobaltím. Z Turca smerovala cez Oravu na sever k Baltu, opačným smerom cez Ponitrie do Podunajska. Komunikačná tepna viedla cez Turiec v dvoch hlavných líniách, ktoré rôznym spôsobom obchádzali záplavami postihované dno kotliny. Spojnice medzi nimi viedli cez brody, neskôr cez najstaršie mosty ponad rieku. Obe cestné trasy sa postupne olemovali reťazou starobylých turčianskych obcí, v ktorých boli mýtnice, prepriahacie stanice, prícestné hostince.

Dnešná martinská mestská časť Záturčie patrí medzi najstaršie osady dolného Turca. Prvýkrát sa spomína v listine z roku 1245, keď sa pri darovaní Hostie spomínajú dedičné zeme na ľavom brehu rieky Turiec. Keď panovník Belo IV roku 1255 usporiadal majetkovoprávne pomery v Turci, medzi synov jobagiónov zarátal aj štyroch Uzdových synov, ktorí k nemu prišli so žiadosťou, aby im daroval zem, „na ktorej odpradávna sedia“. Panovník ich za určitú sumu peňazí a služby (účasť na rybačkách a poľovačkách) obdaroval dedičným právom. lšlo o územie Záturčia – všetko s výmerou pod osem popluží (poplužie = 52 ha).

Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ Záturčie bol pôvodne kostolom, ktorý sa začal stavať v roku 1640. Na sklonku 19. storočia, roku 1894 bol prestavaný na kaštieľ a o storočie neskôr – roku 2002 bol prestavaný na reštauráciu.

Vytvorte si rezerváciu

Rezervačný formulár